Dark Souls II

Dark Souls II - recenze

14. 3. 2014 - Recenze - Aleš Smutný 0

Vážně už je to pět let od vydání Demon's Souls? Čas letí, ale Souls hry zůstávají stále stejné. Co na tom, že se From Software ohání tím, že Dark Souls není přímým pokračováním Demon's, ale spíše duchovním nástupcem. My víme své, ostatně jsme za to zaplatili desítkami hodin života, utrpením, extrémními výkyvy emocí a spoustou smrtí. Naštěstí jen těch virtuálních. celý článek

Japonské mäso 2

14. 5. 2014 v 11:24 - Autor: Elexorr 0

Pred vyše rokom som sem napísal recenziu na Dark Souls. Tá hra vo mne zanechala hlboký dojem, ktorý pretrváva doteraz. Na Vianoce moju zbierku hardwaru obohatilo PS3. Nebudem zakrývať, že na 99% len kvôli Demon's Souls, vďaka ktorej čakanie na DS2 nebolo také trýznivé. Až na ten mesiac medzi 14. marcom a 25. aprílom (piatok), keď vyšla PC verzia. Bol to najdlhší mesiac môjho života. Na ten víkend som sa dôkladne pripravil. Žiadna práca, žiadny program, kamarátov som poslal do preč, nejaké to pivo do zásoby, zatiahnuté žalúzie a vypnutý telefón - takto som oslavoval vydanie DS2 pre PC. A bola to oslava, ako sa patrí. Samozrejme, že očakávania boli veľké. Predchodcovia nasadili latku skutočne vysoko. Optimizmus ma však nikdy neopúšťal a ja som nikdy ani na chvíľu nezapochyboval o tom, že od DS2 dostanem to, čo očakávam. Do hry som sa okamžite ponoril celým svojim telom aj dušou. Najviac som sa obával toho, či sa autorom podarí zachovať hypnotizujúcu atmosféru DS. Ešte aj teraz ma jednotka dostáva do tranzu vždy, keď sa zatúlam do Firelink Shrine. Dedina Majula, akýsi ekvivalent Nexusu z Demon's Souls, tvorí v DS2 základný kameň sveta a hráč sa tam počas celej hry často vracia. Niet sa čo čudovať, že s jej dizajnom sa tvorcovia poriadne vyhrali. Nerozumiem niektorým názorom, že je vymodelovaná gýčovo, či príliš farebne. Naopak, je vidieť, že sa ňou autori snažili navodiť v hráčovi ten správny pocit, tú správnu, ponurú atmosféru, o ktorej hovorím, a i keď sa od atmosféry DS odlišuje a treba si na ňu zvyknúť, je taká, aká má byť. Z tejto dediny hráč vyráža na potulky po celom svete, zvanom Drangleic, a treba poznamenať, že je to svet skutočne obrovský. Odhadom minimálne dvakrát rozsiahlejší, ako v jednotke. K prepracovanosti a kvalite jednotlivých úsekov sa vrátim neskôr, no je isté, že vytvoriť ho stálo veľa námahy a nápadov. Práve tie však akoby občas tvorcom dochádzali. Pripomínam, že sa v tomto smere stále bavíme o tom najlepšom, čo sa v súčasnej ponuke hier dá nájsť. Aj keď tu uvediem zopár pripomienok, stále to nie je nič také, čo by hru nejakým spôsobom diskvalifikovalo na úroveň konkurencie. Bavíme sa o vysokom štandarde a hodnotíme kozmetické zmeny na novom modeli Porsche, stojacom na parkovisku plnom škodoviek. Odkiaľ začať? Asi od náročnosti a herných mechaník, ktoré sa oproti predchodcom opäť čiastočne zmenili. Je to akýsi mix Demon's Souls a Dark Souls. Už som alergický na to, keď niekto tvrdí, že Dark Souls je séria "hardcore" RPG. Nie je to pravda. Sú to hry s vlastnými pravidlami, ktoré pripadajú nehrateľné a prehnane náročné len tomu, kto buď nie je ochotný tieto pravidlá prijať, alebo je jednoducho príliš lenivý na to, aby sa naučil niečo nové. Kto ich pochopí a naučí sa byť trpezlivý a vytrvalý, po čase hry ovládne a ich náročnosť v jeho očiach klesne. To je asi aj dôvod toho, že mi dvojka subjektívne pripadá o niečo jednoduchšia, ako jednotka. Od Dark Souls som dostal poriadne kvapky a tak som dvojku hral omnoho plynulejšie a efektívnejšie, ako by to možno bolo bez znalosti predchodcov. V čom sa mechaniky zmenili? V hollow podobe vám každou smrťou klesajú životy až na polovicu (vo výsledku ako v Demon's Souls), nepriatelia v jednotlivých leveloch sa nerespawnujú donekonečna, od začiatku môže voľne warpovať medzi objavenými ohniskami, levelovať sa dá len na jednom jedinom mieste. To sú tie na prvý pohľad najviditeľnejšie zmeny, no akokoľvek dôležité sa zdajú byť, v skutočnosti nejde o nič podstatné. Drsnejšie zmeny sa skrývajú niekde inde. Napr. systém zdokonaľovania zbraní je omnoho jednoduchší, ako v jednotke. Bossácku zbraň môžete získať relatívne ľahkou cestou, problémom je, že sa to veľmi neoplatí. Tieto zbrane majú skôr symbolickú hodnotu. V boji sa viac osvedčia bežné zbrane a brnenia, vytunené na maximum, alebo upravené na špecifický typ damage (fire, dark a pod.). Niektoré predmety, potrebné na upgrade zbraní (hlavne Twinkling Titanite), sa stali nedostatkovým tovarom a treba si sakra rozmyslieť, do ktorej zbrane investovať. Ďalej Estus flasky sú omnoho cennejšie, ako predtým. Spočiatku dostávate pri ohnisku len 1 flask (!!!) a tento počet sa pomaly zvyšuje až počas hry. Síce na svojich potulkách natrafíte na kadejaké liečivé kamene (lifegemy), ale tie sú strašne pomalé, relatívne slabé a rýchlo sa míňajú. Zbroj a predovšetkým zbrane majú veľmi malú výdrž (durability). Poškodia sa (at risk) tak skoro, že sa musíte k ohniskám vracať až nepríjemne často. Tu sa však automaticky obnovia. Iba ak zbraň úplne zničíte (broken), je nutné navštíviť kováča, ktorý vám ju opraví. Čo je ale prekvapivým uľahčením (pozor menší spoiler!) - opraviť sa dajú aj prstene, a to môže hru v niektorých aspektoch podstatne uľahčiť. Ďalšou, trochu kontroverznou mechanikou je soul memory. Je to celkový počet duší, ktorý ste nazbierali a slúži ako veličina, ktorá na rozdiel od soul levelu v jednotke podmieňuje konektivitu hráčov počas online hrania. Ak sa chcete spojiť s konkrétnou osobou, mali by ste mať plus mínus rovnakú hodnotu soul memory. S tým sa ale spája nepríjemný aspekt, ktorý na jednom diskusnom fóre uviedol istý hráč. Spoločne so svojim priateľom hrali tak, aby mali podobné hodnoty soul memory a hrou tak prechádzali spoločne. Jedného dňa ho napadol phantom, pravdepodobne cheater (pretože VAC ochranu kvôli problémom From Software dočasne vypli), ktorý však spadol do priepasti a zomrel. Hráčovi tak znenazdajky pribudlo neuveriteľných 300 000 (!!!) duší, čo síce poteší, ale jeho soul memory vyskočilo tak vysoko, že so svojim známym sa už jednoducho nemohol spojiť. Takže i keď boli stále na rovnakom leveli, soul memory mechanika im de facto celú hru skazila. V ostatných aspektoch ostali pravidlá hry nezmenené. Je to to isté, ako predtým - ten istý morbídny, drsný zážitok a skúška trpezlivosti. Plno pádov, zákerných útokov zozadu, pascí, nečakaných a zbytočných smrtí. Skrátka to, čo som chcel. Čo je však na prvý pohľad omnoho lepšie, je zdokonalený online systém, ktorý mi od začiatku fungoval na 150% a prakticky celý čas som hral v spoločnosti iných hráčov, či už coop alebo PVP. "Spájanie" s inými hráčmi prebieha oproti jednotke bleskovo rýchlo. Všade po zemi sa váľajú značky potenciálnych parťákov. Napadnutia inými hráčmi sú na dennom poriadku a neraz som sa s dvoma spoločníkmi na ceste k bossovi musel porátať najprv s takýmito votrelcami. Musím podotknúť, že toto online hranie som si neskutočne vychutnával a naplno užíval. Väčšinu bossov som porazil len vďaka pomoci iných hráčov. Sám by som si totiž neškrtol. Inokedy som zas ja pomáhal iným a ten pocit spolupatričnosti a spoločného úspechu je neopakovateľný. Je to korenie Dark Souls a zároveň dôvod, prečo túto hru nepirátiť, ale do nej poctivo investovať. Vyplatí sa. Systém covenantov fungoval na jednotku. Umožňuje pikantnú kombináciu single playeru s občasnými PVP vsuvkami na spestrenie hry. Dokonalejšie riešenie si ani neviem predstaviť. A teraz k obsahu hry. Je rozsiahlešia - to áno. Ale či sa mi to páči, alebo nie, musím poznamenať, že občas aj fádna. Pri takom masívnom projekte sa niet čo čudovať, že tvorcom jednoducho občas došli nápady. Nemôžeme očakávať nekonečný zástup bizarných, zmutovaných bossov, to je jasné, no nepriatelia a animácie ich pohybov si boli niekedy tak nápadne podobné, až to zaváňalo nudou. Že sa občas nejaký model opakoval z jednotky, to sa prepáčiť dá, dokonca to navodilo príjemnú nostalgiu a kvitoval som to, ale aby polovica bossov mala podobu mocných rytierov v brneniach, ktorí z celej sily trieskajú do všetkého naokolo, to je trošku veľa. Niektoré pasáže potom vyzerali skôr ako beh cez prekážky: vyvraždi zombíkov, zabi mocného rytiera, vyvraždi ďalších zombíkov, zabi dvoch mocných rytierov, a tak ďalej. Niekedy mi tie obskúrne, až psychopatické podoby bossov z jednotky celkom chýbali. Nutným dôsledkom toho celého je potom skutočnosť, že hráč si bossov jednoducho nezapamätá, a to je pri takejto hre trochu škoda. Dizajn prostredia je opäť špičkový. Je temné, pestré a plné tajných zákutí. Na svoje si prídu milovníci stredovekých zrúcanín, jaskýň, sychravých lesov aj monumentálnych chrámov, nablýskaných pevností, ale aj hrobiek, plných kostlivcov. Skrátka nadštandardná nádielka obsahu každého správneho RPG. Nie je na mieste očakávať nejaké inovácie, či revolučné nápady, alebo vyčítať repetitívnosť obsahu v porovnaní s predchodcami. Takto to totiž má byť, a takto to fanúšikovia, myslím, aj chceli. Čo však občas trochu ruší, je mierne nelogické prepojenie jednotlivých lokácií. Pripomína skôr schému hviezdy, podobne ako v Demon's Souls, ktorej jednotlivé cípy však netvoria také ucelené tematické celky, ako v minulosti, ale pôsobia občas príliš pozliepane v štýle "mám tu v šuflíku ešte jednu zrúcaninu, kam ju pichneme?". Nie je to však nič hrozné a všimne si to asi len chronický hnidopich. Celková hrateľnosť je popri tom všetkom stále úžasná. Dark Souls 2 poskytuje tú najlepšiu zábavu, akú môže milovník akčných RPG nájsť. Prepracovaný systém vývoja postavy, sofistikovaný bojový systém, interakcia s prostredím, no predovšetkým objaviteľský prístup bez questov a vodenia za ručičku - to je to, čo si na hre treba najviac ceniť. Pocity útrap sa tu striedajú s eufóriou a to dáva tomu všetkému šťavu, ako sa patrí. Nič ma nevytáča viac, ako dvere, ku ktorým nemám kľúč. Vedomie, že hra ma niekam nechce pustiť a smeje sa mi do očí, ma celý čas štve, až kým po polovici hry náhodou kľúč neobjavím a dvere neotvorím. Tá slasť sa potom nedá ničím nahradiť. Grafickú stránku hry hodnotím ja osobne na 100%. Nemusí so mnou každý súhlasiť, no i keď je trochu zastaralá (oproti jednotke prakticky žiadna zmena), na PC vyzerá skvele a niet jej čo vytknúť. Vždy budem tvrdiť, že tlačiť za každú cenu grafiku niekam do fotorealizmu je úplná hlúposť. Podstatné je, ako sa tvorcovia popasujú s atmosférou a hrateľnosťou. Mne osobne od prvého okamihu hra po technickej stránke fungovala bez najmenších problémov. Starosti s nevydareným portom predchodcu pominuli. Gamepad fungoval okamžite, rozlíšenie a nastavenia detailov tiež. Pozorne však sledujem reakcie komunity a vyzerá to tak, že nie každý má rovnaké šťastie. Vyskytujú sa technické problémy s KB+M ovládaním, online hrou, niektorým hráčom hra nejde vôbec, iným zase nefunguje kvôli Valve Anti-Cheat ochrane, ktorá robila problémy aj "poctivcom", a ktorú - ako som už spomenul - From Software kvôli sťažnostiam dokonca dočasne vypli. V čase písania tejto recenzie je však hra na PC trhu ešte len 3 týždne, takže niet dôvodu pochybovať o tom, že sa toto všetko v budúcnosti vyrieši. Ak nevezmeme do úvahy predchodcov v sérii, hra si s prehľadom zaslúži desiatku. Neviem o žiadnej inej hre, ktorá by ponúkala podobný zážitok, a sú to práve Demon's Souls a Dark Souls, ktoré tu zastupujú tvrdú konkurenciu, a ktoré nemožno pri hodnotení opomenúť. Takže pre znalcov série: 9/10, pre nováčikov 10/10 :) celý článek

Dark Souls III, Bloodborne, poslední Zelda a Final Fantasy VIII se dočkají knižních průvodců

2. 3. 2018 - Oznámení - Patrik Hajda 0

Možná jste je hráli, možná jste je i dohráli, pravděpodobně je milujete, ale jste si opravdu jistí, že o oblíbených hrách z nadpisu víte každičký drobný detail? Několik francouzských autorů si to o sobě myslí a své vědomosti přenáší na listy knih, které si právě teď můžete pořídit díky kickstarterové kampani. celý článek

Jak udělat zábavné a pochopitelné RPG podle Joshe Sawyera

3. 1. 2017 - Téma - Jakub Kovář 0

Žánr her na hrdiny zažívá obrození, jeho prvky pronikají do akčních her a s posledním dílem FIFA dokonce i sportů. S obrovskou nabídkou vysokorozpočtových (Dragon Age: Inquisition) i nízkorozpočtových titulů (chystané Wasteland 3, Pillars of Eternity) se zdá, jako by nebylo nic jednoduššího než vytvořit právě RPG. Ale chyba lávky, žádný med to rozhodně není, jak potvrzuje řada designérů, z nichž nejvýrazněji a nejotevřeněji mluví Josh Sawyer. Ten Josh Sawyer, který se podílel na vývoji Pillars of Eternity, Fallout: New Vegas nebo Icewind Dale II. celý článek

Herní pořad Games TV shrnuje sérii Dark Souls

18. 4. 2016 - Video - Redakce Games.cz 0

Za devatero horami a desatero řekami, rozkládalo se Královo pole. Nikoli to brněnské, ale to v podání Japonců z firmy FromSoftware, kteří momentálně masakrují hráče po celém světě s Dark Souls III. Právě na sérii her, která je známá hlavně pro svou obtížnost, jsme se zaměřili v dalším díle herního pořadu. celý článek

GamesPlay: testujeme Steam ovladač

8. 12. 2015 - Video - Redakce Games.cz 0

První týden testování Steam ovladače od Valve uzavřel Honza Olejník v článku shrnutím, že je v této chvíli určený hlavně pro hračičky, co mají čas nastavovat a ladit profily, že je zatím vhodný jen pro některé typy her, ale hlavně, že se užitná hodnota ovladače bude díky updatům zvyšovat. Od vydání článku uplynul nějaký ten týden, mezitím Valve vydala nějaké ty updaty, tak se v dalším gamesplayi podíváme, jak si Steam ovladač stojí nyní. celý článek